Kam to bude?
S rôznymi etapami života si hľadáme rôzne útočiská. Keď nastane správny čas, hľadáme také, ktoré bude tým pravým zázemím, teplým domovom a bezpečím. Niekto má v tom, kde chce žiť, jasno akosi odjakživa. Iní hľadajú, váhajú a čakajú, ktoré miesto ich na pohľad očarí. Trvalé bývanie však treba dobre zvážiť. Veci okolo nás sa menia rokmi, aj dňami. A to všetko by mali pomyselné hradby nášho domova vydržať. Začať treba hrubým náčrtom. Kam teda s kuframi? Dedina, päť minút do centra, alebo absolútna samota?
Sám sebe pánom, sám sebe susedom
Za chrbtom les, dvor zaliaty slnkom, široko ďaleko žiadny sused. Je to taký ideálny gýč. Dnes je veľmi módne odísť niekam ďaleko, od ľudí. Panelákovým odchovancom nemožno túto túžbu vyčítať, ale keby to urobili všetci, tak o chvíľu vlastne niet kam ísť. Našťastie sa v nás zrodilo niečo ako lenivosť, prípadne láska k nočnému životu a sociálne väzby, preto je adeptov na doživotné chalupárčenie o niečo menej. Život na samote je zväčša pre tých, ktorí chovajú zvieratá a potrebujú pre ne priestor. Potom pre tých, ktorým dáva životnú silu a prácu príroda. A nakoniec, pre čistokrvných samotárov bez záväzkov a zdravými krížami. Realita takéhoto bývania je v náročnosti mnohokrát ťažšia, ako predstava. Ak vás predsa len láka takýto experiment, začnite chalupou.
Nové, staré, tehlové aj panelové. Byty
Snehovú kalamitu či povodeň si z bytu ledva všimnete a na štvrtom poschodí máte určite menej prachu ako vaši priatelia v novej domovej štvrti. Niekto iný za vás pokosí, niekto iný sa stará o cestu, niekto iný kúri a zohrieva vodu. Niekto iný vám dokonca opraví fasádu, výťah, či vchodové dvere. To je skvelé, nie? Dupot susedových detí je síce otravný, ale aj dočasný. Navyše, nemusíte zháňať odvoz, ak máte z času na čas chuť socializovať sa v uliciach mesta. Pokiaľ nechováte domáce zvieratko, pohnútky sťahovať sa do domu si radšej dobre premyslite. Byt si dnes dokážete prerobiť na nepoznanie aj za rozumné peniaze a s postupom času v ňom môžete mať väčší pokoj a súkromie, ako na dedine. Panelové domy majú dokonca dlhšiu životnosť, ako sa predpokladalo a aj stromy medzi blokmi dorástli do slušnej veľkosti. Škoda len toho vonkajšieho vzhľadu. Ostáva dúfať, že raz sa nájde niekto, kto tie paneláky opekní. Ak sa vás aj naďalej zmocňuje túžba po lehátku vo vlastnej záhradke, odporúčame dobre vybavenú obec.
Za dedinou, pred dedinou
Ideálne tam, kde sa niečo deje. Všade máte blízko, na autobus, do obchodu a hlavne k ľuďom. Na nejaké veľké súkromie zabudnite. Dediny sú ako bulvár, ak im informácie nedodáte sami, vytvoria si vlastné. Na druhej strane, čím viac začlenení do spoločnosti ste, tým viac ste v bezpečí. Nepodceňujte postreh dôchodcov, fungujú ako inteligentný bezpečnostný systém a svoje dáta medzi sebou patrične zdieľajú. Navyše, ak ste človek spadajúci do spoločenských noriem, myslia to naozaj v dobrom. Aj ich uštekané psy, o pol druhej ráno. Ďalším dôvod, prečo povedať áno dedine je, že sa staráte o budúcnosť celej oblasti. Keď bude váš dom krajší, aj susedov sa lepšie predá. Udrží sa tak prirodzená cirkulácia generácií a z obce sa nestane jednotvárna, pomaly vymierajúca osada. Po pár rokoch zistíte, že vlastne bývate v nóbl štvrti. A hoci aj kohút budí skoro, ranná káva vo vlastnej záhrade má svoje čaro. Len ju musíte stihnúť pred hromadným štartom kosačiek.